Adela Vinczeová – Umenie byť ženou

V čom spočíva sila rozvoja?

Na blog ozsilarozvoja.sk ti prinášame rozhovory so zaujímavými ľuďmi, ktorí sa neustále rozvíjajú a považujú osobný rozvoj za dôležitý.

Dnes ti prinášame aktuálnu infošku o najväčšej konferencii nielen pre ženy s Adelou Banášovou Vinczeovou a jej AHA momentoch.

Príjemné čítanie. Tím SILA ROZVOJA 🙂

 

Tvoj najväčší životný AHA moment?

Môj najväčší životný aha moment bol, keď som sa stretla s etikoterapeutkou Beatou Hlohovskou, ktorá mi vysvetlila, že to čo sa mi v živote deje, nie je nejaká náhoda, ale zrkadlo môjho vnútorného stavu, ktorý môžem meniť na základe vlastného rozhodnutia.

Ako vyzerá tvoj bežný deň?

Myslím si že nemám úplne bežný deň takže ťažko to povedať. V jeden deň napr. celý deň nakrúcam Chartshow, celý deň nakrúcam Milujem Slovensko, alebo idem niekam do Prahy, alebo idem niekam do Popradu na otočku.. Možno jeden deň v týždni mám výnimočne taký, že si stihnem ísť pocvičiť, na nejaký obed, vybaviť si faktúry, vyzdvihnúť si kefír u mojej výživárky. Také tie veci čo treba urobiť, dať prať a ísť do čistiarne. Musím povedať, že mám veľmi veľmi hustý, pestrý pekný život, že zažívam toho neskutočne veľa a ešte mám aj to vnútorné nastavenie, že ešte aj v tom čo zažívam si ešte všímam veci všelijaké takže to mám popretkávané do posledného detailu a tá mozaika je veľmi drobnokresebná. 🙂

Kto je tvoj najväčší životný učiteľ?

Myslím, že mi veľa dali teda rodičia. V tom základe, dali mi všelijaké vzory ale aj vzorce a dobré úmysly. Všetko možné, čo potom sa človek keď má nejaké to vyššie vedomie učí selektovať. Čoho sa držať a čoho nie. Čo si osvojiť a čo radšej vyfiltrovať. Rodičia sú samozrejme najkľúčovejší v živote, nech sú akýkoľvek. Sú vlastne dokonalý v tom akých akurát potrebujeme mať.

A potom to boli niektorí učitelia. Na strednej škole to bol pán Róbert Kal, náš nemčinár do ktorého som bola v podstate asi po všetkých stránkach zamilovaná. Aj ako do človeka, do učiteľa, do pedagóga, do bytosti celkovo. Ten bol skvelý. No a potom samozrejme všetci moji partneri s ktorými som žila, chodila pretože mi dávali to zrkadlo tú šancu niečo so sebou urobiť, nejako pochopiť seba a posunúť sa.

Vždy som to uchopila najlepšie ako som v danom momente vedela. Následne ešte také tie dievčie drobné stretnutia, ktoré by som teraz nevedela ani narátať a na mnohé si nespomeniem, ale vždy zanechajú nejakú stopu.

 

Adela a komfortná zóna. Pýtali sme sa jej, či vychádza z komfortnej zóny a ak áno tak ako, a či má na to nejaké rituály?

Nemám v tomto úplne jasno, či je také dôležité vychádzať z komfortnej zóny. Ja si nemyslím, že život by mal byť nejaký nekomfortný. Aj tak ten život nám ordinuje dostatok všelijakých situácií, ktoré sú nie vždy ľahké, tak načo si ešte ďalšie vyhľadávať. Tomu úplne nerozumiem, že teraz si robiť také tie závažíčka a prihadzovať si… Myslím, že tie nekomfortné situácie aj tak život prináša dosť. Napokon je to aj o tom, ako si človek vytvorí postoj, že vlastne žiadna zóna nemusí byť vôbec nekomfortná. Je to o tom ako si to človek nastaví. 🙂

S Adelou sme sa stretli už na viacerých akciách osobného rozvoja ako napr. Umenie byť ženou, Myslenie 1.ligy,…

Preto sme sa jej opýtali aj na to, ako vnímala pozvánky na akcie osobného rozvoja. Či to napríklad čakala, či sa jej chcelo do toho….

 

Ja to robievam zriedka, nechodím veľmi často, pretože takýchto všelijakých seminárov osobného rozvoje je neskutočne veľa. Je však aj pre mňa dobré, sem tam niekam ísť, si tie myšlienky upratať.

Keď človek hovorí pred ostatnými a napríklad odpovedá na otázky, tak aj jeho to veľa posúva zároveň. Na akciách osobného rozvoja stretávam a vidím iných zaujímavých ľudí, takže vždy ma to tak trošičku niekam posunie. Ja samú seba ale nestaviam do polohy žiadneho kouča alebo človeka, ktorý by nejak mal ľuďom kázať čo by mali robiť. Skôr vždy hovorím, zdieľam nejaký môj príbeh, moje skúsenosti a niekomu to niečo dá alebo nie. Porozprávam ako veci vidím ja a možno práve nejakými otázkami, alebo počúvaním iných prednášajúcich aj ja zmením nejaké svoje názory.

 

Čo by si poradila svojmu „ja“ z pred desiatich rokov?

Asi nič by som neporadila, lebo ťažko sa radí, aj tak si to človek musí zažiť a pochopiť sám. Alebo teda pochopiť sám, neviem či to vždy musí zažiť a predpokladám, že tá moja cesta bola v tej dokonalosti úplne ideálna pre mňa. A nemôže človek ktorý má teraz isté vedomie niečo radiť človeku s iným vedomím, lebo to nemá ako pochopiť, takže podľa mňa by som sa nepochopila, keby som si niečo hovorila. 🙂

Budú v najbližšej dobe nejaké podobné akcie, na ktorých ťa môžeme vidieť?

To neviem. Som vždy verná konferencii Umenie byť ženou. Tu som ambasádorkou a moderátorkou. Robím talkshow. Aj to je cesta, ktorá mne vyhovuje, že robím radšej rozhovory s ľuďmi, ktorí majú v tomto isté odborné kompetencie. Čiže aj s Beatou Hlohovskou etikoterapeutkou, chodievame po Slovensku robiť rozhovory o vzťahoch. Napr. sedíme v nejakom kulturáku alebo divadle a rozprávame sa o vzťahoch, ľudia sa potom pýtajú.

Myslím si, že to veľmi prospieva, že veľa to ľuďom upratuje tie kritéria sebalásky, lásky, vzťahov, zrkadla vo vzťahu a podobne. Takže to je veľmi osožné si myslím, aj vždy mne to opäť nanovo niečo dá.

Adela bude najbližšie 12. novembra 2017 v Košiciach na konferencii Umenie byť ženou.  Pre teba ako čitateľa rozhovor na blogu SILA ROZVOJA – máme pripravenú špeciálnu akciu = zľavu 15% pri kúpe vstupenky.

Tešíme sa na vás nielen na konferencii UMENIE BYŤ ŽENOU 🙂

Ďakujem Adele za rozhovor. A vám, priatelia, za zdieľanie. Aby sa inšpiratívne príbehy a info o seminároch dostali do rúk všetkým, čo to možno práve teraz potrebujú. Petra

PS: sledujte nás aj na facebooku

 

 

Close Menu